Téma chýbajúceho kultúrneho stánku v Bardejove sa otvára

 * Článok bol uverejnený v novinách AHOJ BARDEJOVízie č. 3/2016

Kultúra nie je luxusom, ale prirodzenou potrebou ľudí

Potreba výstavby nového kultúrneho domu v Bardejove je v poslednom období často diskutovanou témou. Na jednej strane je to dobre, pretože to svedčí o narastajúcej potrebe obyvateľov po dôstojnom kultúrnom stánku, a teda o kultúrnom uvedomení ľudí. Bardejovčania začínajú pociťovať po rokoch provizórnych riešení v tejto oblasti potrebu nájsť pod jednou strechou priestor pre umelecké vyžitie, oddych či inšpiráciu.

Na strane druhej sa však dnes týmito diskusiami snažíme vyriešiť dôsledok viacerých neuvážených krokov, ktoré sa udiali po páde komunizmu a ktoré, žiaľ, často robíme aj dnes. Rozhodne to však nebude ľahká úloha. Do tejto poľutovaniahodnej situácie sme sa dostali postupne a treba povedať, že nie sme jediné mesto, ktoré po páde komunizmu považovalo kultúrny dom za niečo nadbytočné.

Nálada v spoločnosti po roku 1989 nebola príliš naklonená kultúre. Tá bola predtým často prostriedkom na šírenie propagandy, čo prirodzene vzbudzovalo nedôveru. Rozčarovanie ľudí, ktorí si mysleli, že všetko, čo bolo spájané s minulosťou treba vybudovať nanovo, bol ďalší dôvod, prečo sa kultúrne domy na Slovensku stretli s nezáujmom. Žiaľ, tieto myšlienky boli podporované práve tými, ktorí vytriezveli ako prví a vycítili príležitosť poľahky získať budovy v centrách miest. Zachovali sa len tam, kde buď nestáli na lukratívnom mieste, alebo vedenie miest tvrdohlavo presadzovalo ich prevádzku aj za cenu živorenia.

Mestá chcú budovy odkúpiť späť

Vývoju lacných predajov budov nahrávalo aj obdobie prelomu storočí, kedy bola domáca kinematografia v existenčnej kríze a vo veľkom sa zatvárali kiná. Divadlá sa tiež potácali s minimálnymi rozpočtami. Vtedy ľudia nepociťovali takú silnú podporu kultúrnych domov, pretože ich frustrácia bola silnejšia ako kultúrne uvedomenie. Aj v tejto dobe sa však vo vedeniach mnohých miest našli vizionári, ktorí verili, že po rokoch stagnácie musí prísť iné obdobie. Dnes v týchto mestách kultúra prekvitá a vďaka eurofondom majú šancu zveľadiť ich a vytvoriť moderné kultúrne stánky, ktoré budú slúžiť ich obyvateľom ďalšie desaťročia.

Viaceré mestá sa v posledných rokoch dokonca snažia odkúpiť tieto budovy za týmto účelom  späť (Banská Bystrica) od súkromných vlastníkov, pretože pochopili, že najmä v päťdesiatych rokoch boli postavené na strategických miestach a taký priestor už jednoducho nenájdu. Boli im prispôsobené dopravné siete, parkoviská, priľahlé amfiteátre či administratívne budovy. To všetko už žiaľ, po predaji týchto budov, dnes nemáme možnosť plnohodnotne v podmienkach Bardejova dosiahnuť.

Pozerať dopredu

Ak nechceme postaviť kultúrny dom na zelenej lúke (čo by opäť nevyhovovalo z hľadiska dostupnosti),  všetko, čo urobíme, bude len náhradné riešenie. Ide o to urobiť ho tak, aby bolo čo najmenším kompromisom medzi dnešnými možnosťami a potrebami mesta, ktoré sa rozvíja a tiež  rozrastá. Ak preto chceme dnes stavať, alebo prestavať existujúce budovy na kultúrny dom, musíme pozerať o niekoľko desaťročí dopredu. Pretože nemá význam investovať do niečoho, čo bude postačovať na malé javiskové formy a malou kapacitou miest bude na úrovni priemerného malého kina.

V poslednej dobe sa ako o jednej z možností hovorí o prístavbe k budove Základnej umeleckej školy na Hurbanovej ulici. Tento priestor však nie je prispôsobený takejto stavbe. Už dnes tu nie je kde parkovať a doprava tu kolabuje už pri zastavení áut rodičov, ktorí dovážajú svoje deti na vyučovanie. Navyše, budova je kapacitne vyťažená už dnes a podmienkam vyučovania plne vyhovuje. Preto vyvstáva otázka, kde by mal architekt naprojektovať obslužné miestnosti, kancelárie, či sklady, ktoré tieto budovy musia mať. Projektovať takúto stavbu nemožno od stola úradníkmi. Musia sa k nej vyjadriť ľudia, ktorí majú praktické skúsenosti nie len s projektovaním, ale aj používaním stavieb tohto typu. Aby sme sa vyhli chybám, ktoré môžu obmedzovať ich využitie. Stačí totiž, aby malo pódium napríklad nedostatočnú hĺbku tak ako v prípade pódia v kine v Bardejovských Kúpeľoch a využiteľnosť takéhoto priestoru sa zužuje na minimum. Hĺbka a šírka pódia je základné kritérium na uskutočnenie podujatí. Spolu s diváckou kapacitou sú alfou a omegou využiteľnosti priestoru. To je dôvod, prečo v Bardejove musíme usporadúvať podujatia v Športovej hale, ktorá však nie je dôstojným miestom pre kultúru.

V Bardejove je už málo miest na výstavu kultúrneho stánku

Uvažujúc o ďalších možných miestach, kde by sa v budúcnosti mohla sústreďovať kultúra pod jednou strechou, pripadá do úvahy jedine priestor, kde je miesto na parkovanie, dostatočná kapacita dopravnej siete a vzdialenosť od centra mesta, ktorú je možné absolvovať aj peši. Žiaľ, takýchto miest je už dnes v našom meste žalostne málo. Najprijateľnejšou je však podľa môjho názoru ulica Dlhý rad, na ktorej sú aj existujúce budovy kedysi slúžiace kultúre.  Táto téma však musí byť rozhodne predmetom verejnej diskusie. Miesto je však jedna vec, peniaze na realizáciu druhá. Musíme vynaložiť maximálne úsilie na získanie prostriedkov na tento účel.  Dôležité však je, že sa konečne téma Kultúrneho domu reálne otvára. Pretože kultúra nie je luxusom, ale prirodzenou potrebou ľudí.       

(J. Bochňa, 19:40)

NAJLEPŠIA JAZYKOVÁ ŠKOLA SLOVENSKA 2016