O živote režiséra v Bardejove

* Článok bol uverejnený v novinách AHOJ BARDEJOVízie č. 7/2017

Režisér žijúci neďaleko Bardejova

Peter Kovačik je režisér. Narodil sa na stred­nom Slovensku, vyštudoval dokumentárny film a roky žil v Bratislave.

Momentálne už druhý rok žije neďale­ko Bardejova. Pracuje na voľnej nohe pre viaceré televízne štúdiá. Prinášame  vám rozhovor o jeho práci a živote v meste Bardejov.

Aký bol váš dôvod presťahovať sa do regiónu Bardejov?

Vždy som kvôli práci cestoval a cestoval som často. Už keď sme žili v Bratislave, málokedy som robil doma. Za posledné 2 roky som precestoval 2 až 3 mesiace čistého času. Manželka tak ostávala sama s deťmi. Povedali sme si, že keď deti nastúpia do školy, presťahujeme sa do Bardejo­va, aby mohla manželka byť s rodičmi v čase, keď budem pracovne odcestovaný.

Venujete sa práci režiséra. Skúste nám túto profesiu priblížiť.

Áno, som režisér, ale v blízkom okolí pre mňa nie je dostatok práce. Teraz som začal spolupracovať s televíziou v Koši­ciach, avšak ani tam sa toho veľa nerobí. 90% mojej práce je z Bratislavy. Vyrábam príspevky a robím prípravu na vysielanie. Veľa cestujem a točím vonku. Postpro­dukcia sa následne robí v štúdiu. Z uply­nulých dvoch letných mesiacov som bol doma 2 týždne. Cestujem väčšinou vla­kom. Ak beriem techniku, tak idem autom.

“Televízia ako taká dnes stráca pre bežných ľudí význam.”

PETER KOVAČIK

Neskúšali ste nadviazať spoluprácu s miestnou Bardejovskou televíziou?

Nie. Skúšal som osloviť miestne televízie v Prešove a v Košiciach. Tam však nepo­trebujú profesiu režiséra. Bežnú štúdiovú réžiu môže robiť človek s určitou praxou bez toho, aby musel túto profesiu nevyhnutne vyštudovať. Je to hlavne o manažo­vaní ľudí. To sa týka štúdiových veci. Keď sa niečo filmuje, tam už režisér dôležitý je.

Aký pohľad máte na miestne televízie?

Aký je váš pohľad na význam Bardejovskej televízie?

Nemyslím si, že propagácia mesta sama o sebe je zlá. To je presne to, čo by lokálna televízia mala robiť. Propagovať to, čo sa v meste deje. Informovať o tom. To má zmy­sel. Len sa musia ľudia k týmto informáciám aj dostať. Neviem ako je BTV šírená a aká je jej sledovanosť. Kvitujem, že sa jej vysielanie dá pozrieť i na internete z archívu.

Ako ste spokojný so životom v Bardejove?

Z pohľadu rodinného života je to tu fajn. Život v malom meste má samozrejme svoje limity, najmä čo sa týka možností vyžitia. Paradoxne mi však moja manželka hovorí, že čo sa týka kultúrneho života, máme ho v Bardejove bohatší ako sme mali v Bratislave. Je to dané pravdepodobne aj tým, že pomáham kultúrno-komunitnému cent­ru Bašta a aktívnejšie sa zapájam do práce s občianskymi združeniami.

Akým spôsobom sa zapájate do aktivít v meste?

V rámci Bašty predovšetkým v kine Kameň. Väčšinu vecí zabezpečuje Lukáš Jonov, ja zas poznám veľa filmárov, ktorých pozý­vame na autorské premietania a besedy. Premietali sme i alternatívne dokumen­ty, ktoré neboli v televíziách z rôznych dôvodov vysielané. Teraz sme sa preorientovali aj na hrané filmy. Pre ich tvorcov je rovnako dôležitý kontakt s publikom.

Máte pocit, že sa filmová tvorba na Sloven­sku niekam posúva?

Určite. Slovenská filmová tvorba začína re­flektovať dobu, ktorá nie je ďaleká a mož­no ani príjemná. Toto mne osobne v hranej tvorbe chýbalo asi najviac. Určitá reflexia toho, čo sme tu žili alebo stále žijeme. Tento prístup si vyžaduje odvážneho producenta.

“Bežnú štúdiovú réžiu môže robiť človek s určitou praxou bez toho, aby musel túto profesiu nevyhnutne vyštudovať. ”

PETER KOVAČIK

Čo sú vaše osobné profesné ambície?

Pôsobím v dokumentárnom filme. Hraný film je drahý a je preto veľmi ťažké naň zohnať peniaze. Dokumentárny film sa dá realizovať pri oveľa menšom rozpočte a možno má aj väčší dosah. Ak sa pýtate na ocenenia, tie samozrejme potešia každého, ale pre mňa je dôležitejšie vidieť, že moja práca dokáže niečo zmeniť. Či už myslenie alebo pohľad na vec alebo keď svojou prácou pomôžem odkryť pravdu. Je to viac ako nejaké ocenenie.

Môžete povedať niečo o vašej tvorbe?

Moje filmy sa v podstate na Slovensku ani nevysielajú. Najúspešnejšie boli moje študentské filmy, ktoré boli premietané na festivaloch po celom svete. Robil som napríklad film o človeku, bol maliar a ktorý počas Pražskej jari v roku 1968 emigroval do USA. Dostal list, že emigráciou spáchal v Československu trestný čin.

Vrátil sa naspäť, aby tu maľoval pre klien­ta z USA, bol však zatvorený, neskôr i na psychiatrii. Keď sme s ním robili film mal 80 rokov a v rámci filmu sme symbolicky namaľovali obraz a poslali ho do USA. Mo­mentálne pracujem na autorskom filme o živote Rómov. Je to v podstate taký časoz­berný dokument, pracujem na ňom už 18 mesiacov. Na takéto filmy je možné žiadať podporu cez audio-vizuálny fond, pretože sú tieto filmy väčšinou finančne nenávratné.

Koľko stojí vyrobiť dokumentárny film?

Rozpočet dokumentárneho filmu veľmi záleží od krajiny. Kolega v Dánsku robí níz­konákladové filmy. Keď som sa ho pýtal, čo to znamená, čo sa týka rozpočtu, uviedol sumu okolo 2 mil. dolárov. U nás by sme za to na­točili celovečerný film.

(19:10, red)