Peter Bubák: Klasická hudba a divadlo znovu v Bardejove?

 

 

 

Speváčka (Hana Friedová – soprán) musela svoj hlas tlmiť do mezza di voce, lebo jej skvelý soprán zaplnil celý priestor a tóny vo forte splývali do zvukovej masy. Mimoriadne čisto a diferencovane zneli pianissimá. Plnohodnotný bol i doprovod klavinový (náhrada klavíra), ktorú priniesol majster Burdych (Čs. komorné duo) na otvorenie leta, ktoré bolo pred rodným domom Bélu Kélera, deň predtým, spolu s odhalením sochy a prezentáciou CD. Na chvíľku som zabudol na chýbajúce koncertné krídlo. Už som len v duchu počítal, koľko ľudí príde večer na koncert...

 

V krátkom čase sa synagóga zaplnila do posledného miesta. A div sa svete, publikum pozorne počúvalo okrem Kélerových piesní aj piesne Jána Cikkera, Eugena Suchoňa, Mikuláša Schneidera-Trnavského, ako i cyklus východoslovenských piesní Alexandra Moyzesa. Úspech bol veľký. Po koncerte si všetci prezerali prekrásny nový priestor. Ktosi hovorí: „Toto tu už dlho chýbalo, skvelá akustika a časom vraj bude aj menšie koncertné krídlo... Ideálny priestor na výstavy.“

 

 

Jedna prešovská dáma, ktorá pravidelne chodí na koncerty do Bardejova, mi umýva hlavu: „...zasa ste skeptický! Čo chcete? Počas leta máte v Bardejove dva paralelné cykly koncertov (myslela Organové dni Jozefa Grešáka a Kultúrne leto Bélu Kélera), a keď prirátam aj Hudobné leto v Bardejovských Kúpeľoch a každodenné dva promenádne koncerty, máte v letných mesiacoch azda najväčšiu hustotu komorných koncertov na Slovensku... V máloktorom meste sa narodilo toľko skvelých hudobníkov ako v Bardejove“, pripomína dáma a pokračuje:

 

 

To sa ľahko povie. Ale dáma má pravdu, bolo by čo vystaviť, veď Kélerova i Grešákova pozostalosť je v depozite múzea a Zarevúcky je súčasťou Bardejovskej zbierky starej hudby z archívu chrámu sv. Egídia, ktorú roku 1916 Bardejov predal a dnes je pýchou Národnej Szécsényiho knižnice v Budapešti...

 

 

S touto prešovskou dámou sa stretávam aj v Košiciach pravidelne na premiérach opery a baletu Štátneho divadla, alebo na koncertoch Štátnej filharmónie. Stretávam tu i veľa ďalších Bardejovčanov, lebo od likvidácie bývalého ZK ROH, či sály hotela Dukla, sa v Bardejove nekonajú žiadne väčšie činoherné, a kde to ešte operné predstavenia. Koncom minulého storočia bolo dobrým zvykom, že v meste vystupovali súbory Štátneho divadla Košice (Nabucco, Barbier zo Sevilly, Grófka Marica a iné), pamätám si že Štátna opera Banská Bystrica hrala v Dukle Andrašovanovu operu Hájnikova žena, či Suppého operetu Bocaccio... Predstavenia Divadla Jonáša Záborského Prešov boli samozrejmosťou. Prirodzene nechýbala Štátna filharmónia Košice. V skeptickej pamäti zostal Čajkovského klavírny koncert č. 1 b-moll so Sylviou Čápovou.... A tak kultúrychtiví Bardejovčania si na začiatku 21. storočia musia za kultúrou zacestovať. A nie je ich málo... 

 

Hoci máme v lete veľa komorných podujatí v bardejovských chrámoch, až na Organove koncerty v Bazilike minor sv. Egídia, sú to len náhradné priestory, ktoré nevyhovujú po technickej i spoločenskej stránke. Chrámové koncerty môžu byť zaujímavé, ale prostredie chrámu obmedzuje repertoár a samozrejme tam nie je klavír. Niektorým interpretom sa skutočne nechce veriť, že mesto s takou kultúrnou tradíciou ako Bardejov, nemá k dispozícii koncertné krídlo. A tak koncertuje Štátna filharmónia v športovej hale alebo v akusticky „hluchej“ kinosále v Bardejovských Kúpeľoch, kde sa zmestia aj malé divadelné formy...

 

Ešte, že v lete máme tri hudobné festivaly klasickej hudby a sme centrom hudobného života možno až po Bratislavu. Prešovská dáma nie je vymyslená, môžete ju stretnúť na koncertoch v letnom Bardejove, či v našich kúpeľoch. No a v zime ju opäť uvidíme v Štátnom divadle v Košiciach. Majú tam pripravené veľmi zaujímavé premiéry, Verdi, Offenbach, Mozart a Čajkovskij sú aj pre Bardejovčanov...

(19:20, P. Bubák, riaditeľ spoločnosti Bélu Kélera)