A ako to funguje v Bardejove?

1793x
12. Február 2018
Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE  
Financovanie bardejovskej kultúry z obecných zdrojov
 
Koncert odohraný, ohňostroj zhasol, divák pobavený. Všetko je tak, ako má byť? Zabezpečujú bardejovské inštitúcie efektívnu a nezávislú podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu? Sme rovnakí, alebo iní, ako zvyšok Slovenska?
 
A ako je to vo svete? Poďme sa na to spolu pozrieť bližšie.
 
Fenomén islandskej hudby
 
Verejné zdroje, ktoré smerujú na podporu kultúry, tvoria na Slovensku niečo cez jedno percento všetkých verejných výdavkov. Tento podiel je mierne nad úrovňou európskeho priemeru. Nájdu sa však i krajiny, ktoré sú k svojej kultúre výrazne štedrejšie. Napríklad taký Island, či pobaltské krajiny, kde tento ukazovateľ miestami dokonca presahuje 3 %. Možno aj tento prístup stojí za fenoménom dodnes nie celkom pochopiteľnej erupcie islandskej hudby. Hovorí sa totiž, že na Islande je najväčší podiel hudobníkov na obyvateľa.
 
Popletené priority?
 
Z pohľadu samosprávy vyzerá situácia na Slovensku trochu odlišne. Veľa právomocí v oblasti kultúry bolo na samosprávu prenesených v rámci procesu decentralizácie, t.j. presunu kompetencií štátu z úrovne centrálnej na úroveň regionálnu a lokálnu. Napríklad Prešovský samosprávny kraj takto získal pod svoju správu tri organizácie pôsobiace na území mesta Bardejov: Šarišské múzeum, Okresnú knižnicu Dávida Gutgesela a Hornošarišské osvetové stredisko.
 
Ministerstvo kultúry hovorí, že slovenské mestá a obce nevenujú kultúre dostatočný objem financií zo svojich rozpočtov, a že dávajú prednosť prioritám v iných oblastiach. Pravdou je, že samosprávy na Slovensku sú schopné pre potreby kultúry vyčleniť v priemere až 3,5 % svojich výdavkov. Či už je to veľa, alebo málo, čísla ukazujú, že za ostatné roky toto percento klesá.
 
 
Sme nekultúrni bardejovskí barbari?
 
No a ako sme na tom s financovaním kultúry z rozpočtu mesta Bardejov? Samotné mesto je špecifické relatívne vysokými výdavkami na ochranu pamiatok, čo je prirodzene pochopiteľné. Tieto náklady však mesto nehradí z vlastných zdrojov. Ide o dotáciu ministerstva financií zo štátneho rozpočtu. Veľký balík peňazí je určený aj na prevádzku mestskej televízie. Analýza rozpočtových údajov však ukazuje, že ak sa sústredíme len na priamu podporu kultúrnych aktivít, tak táto je v porovnaní s inými mestami na Slovensku, ale aj v zahraničí, nízka. Veď posúďte sami.
 
 
V roku 2015 smerovalo z rozpočtu mesta Bardejov na kultúru 899 tis. €. Z tejto sumy však bolo 317 tis. € určených na záchranu a obnovu historických pamiatok, 224 tis. € na prevádzku a digitalizáciu kina Žriedlo a 197 tis. € na financovanie Bardejovskej televízie. Samotné kultúrne akcie mesto financovalo vo výške 162 tis. €. Na tieto aktivity teda išlo len pol percenta výdavkov mesta a 18 % výdavkov na kultúru. Pre lepšiu predstavu, je to cena približne 2000 vstupeniek na hudobný festival Pohoda.
 
Organizovanie kultúrnych akcií financovaných mestom má v rukách hlavne mestské oddelenie kultúry, a to či už ide o vystúpenia počas tradičného bardejovského jarmoku a Rolandových hier, alebo mimo nich. Výdavky na koordináciu a organizovanie (mimo miezd) tvoria skoro desatinu celkových výdavkov.
 
 
 
Funkčný systém financovania kultúry
 
Takže, je všetko tak, ako má byť? Čísla ukazujú, že kultúra je v Bardejove podfinancovaná. Dôležité je však zodpovedať si aj na otázku, ako sa nakladá s tými zdrojmi, ktoré sú k dispozícii. Nakoľko je správne nadbiehať väčšinovému vkusu obyvateľstva organizovaním vystúpení domácich interpretov popmusic, ľudových zabávačov a projekciou filmových trhákov? Nemala by úloha mesta spočívať skôr v kultivácii diváka či už podporou vážnej a experimentálnej hudby, divadelných foriem, prípadne menšinových hudobných a filmových žánrov? Jasné, baviť sa v bardejovských podmienkach o kultúrnych inkubátoroch, či rezidenčných umeleckých centrách nemá zmysel. Ale dá sa akceptovať fakt, že mesto ako Bardejov nemá dôstojný kultúrny stánok?
 
Trend vo svete je nazerať na kultúru nielen ako na oblasť, ktorá vytvára estetické a etické hodnoty, ale ako na sektor s perspektívnym ekonomickým potenciálom. Ako na jeden z pilierov vzdelanostnej spoločnosti. Hovorí sa o kreatívnom priemysle, ktorého je kultúra neoddeliteľnou súčasťou. Hľadajú sa cesty, ako dosiahnuť synergiu verejných financií, súkromných investícií a dobrovoľníckych aktivít. Popri tom sa podporuje zvyšovanie kultúrnej spotreby obyvateľstva. Trvale sa tlačí na rast percentuálneho podielu financovania kultúry v pomere k HDP. Zároveň sa zefektívňuje práca kultúrnych inštitúcií rozvojom ľudského kapitálu a posilňovaním jeho manažérskych zručností. Čo nám bráni vydať sa touto cestou aj v Bardejove?
(19:58, J. Peteja)
Diskusia
Pridať komentár
Udalosti
24097
13:00 18.08.2018
Ružový bicykel 2018
24007
14:00 18.08.2018
Hasičská súťaž - Chmeľová
24006
21:00 18.08.2018
Bardejovské potulky - Ba ...
24094
09:00 19.08.2018
16. celoslovenská púť mu ...
24097
13:00 19.08.2018
Ružový bicykel 2018
Všetky práva vyhradené | Akékoľvek publikovanie alebo šírenie správ, fotografií a dát uverejnených na portáli ahojbardejov.sk je bez predchádzajúceho súhlasu porušením autorského zákona.