Spravodlivosti sa tu človek nedočká...

Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE  

 

Poznáme to. Každý deň sú toho plné správy. Slovenskom otriasla brutálna vražda dvoch mladých ľudí, ktorá bola politikmi „ohod­notená“ na 1 000 000 eur za dolapenie útočníka.

 

Koľké to šťastie, že tie peniaze hýbu svetom. Bankovky vyskladané na stole pána premiéra jedna vedľa druhej a k tomu neuveriteľne „dojemný“ dohovor s názna­kom rozzúrenia v hlase a k tomu neúnavná snaha politickej moci presvedčiť národ o tom, že všetko je v tých najlepších rukách a v moci spravodlivosti.

 

Čudujú sa a krútia hlavami, ako je to možné? Na Slovensku je to proste tak. Neraz sme sa o tom presvedčili. Čím väčší priestupok, tým menší trest. Tomu sa teda povie spravodli­vosť a rovnováha. Prepadnem, zbijem nie­koho do bezvedomia alebo ho rovno zabijem, posedím si päť „úžasne“ dlhých rokov a po­tom hurá na slobodu.

 

Naopak, ak prepadnem banku, či vylúpim obchod, nech sa páči 15 rokov je mojich aj s hlbokým opovrhnutím. A tomuto my hovoríme právny štát? Kde je tá spravodlivosť, ktorú nám deň čo deň obí­jajú o hlavy v televíznych novinách? Stratila sa niekde v úzadí spolu s terajším vládnym systémov, ktorý sa nedá nazvať ináč ako fraška.

 

Čo na tom, že kvôli pátraniu po pravde prišli o život dvaja mladí ľudia. Čo na tom, že sa to v uliciach hemží občanmi, ktorí žiada­jú spravodlivosť a nestrannosť vyšetrenia chladnokrvnej vraždy. Oni sú predsa na piedestáli a ONI majú moc vo svojich rukách. Urobí sa niekoľko menších opatrení, vymenia sa šachové figúrky a hra sa môže začať odznova. Ešte horšia a ešte kritickejšia. Darmo že národ volá po zmene.

 

Denne vidíme nastajlovaných právnikov a sudcov ako naučenými frázami urobia z odsúdeného trestanca občana s právami, ktorý mal iba zlý deň. Páni politici odetí do značkových oblekov s najnovším smartfónom im na to veselo prikyvujú.

 

Cez odlesky náram­kových hodiniek za 700 000 eur nevidíme ani ten ich falošný úsmev, za ktorý berú tie svoje „ťažko“ zarobené eurá. Kedy konečne spadne opona a táto fraška sa skončí?

(15:22, A. Galajdová)