V knižnici prezentácia knihy Miroslava Eliáša

 

 

Autor vo svojej knihe približuje život a dobu veľkého bojovníka Šimona Forgáča z Gýmeša, starého harcovníka od Šurian po Hertník v našom okrese. Je to bohatá historická faktografia zo 16. storočia spestrená beletristickými prvkami. Táto kniha vyšla pri príležitosti 490. výročia narodenia Šimona Forgáča.

 

Kto bol vlastne Šimon I. Forgáč? Narodil sa v auguste roku 1526. Otec Žigmund Forgáč bol komorníkom kráľa Ľudovíta II. Jagolenského, matka Katarína Zólyomiová de Albisi. Mal brata Františka (1530-1577), Imricha a ďalších štyroch súrodencov. Za manželku mal Uršulu, rod. Pemflingerovú, s ktorou mal desať detí.

 

Od mladosti slúžil v armáde. Bol účastníkom bitiek s Turkami a so sedmohradskými kniežatami, pričom preukázal veliteľské nadanie a odvahu. Vypracoval sa medzi najvyšších vojenských hodnostárov krajiny. Za vojenské zásluhy dostal donácie na majetky v rôznych častiach krajiny.

 

 

V roku 1553 mu pripadlo aj panstvo Hertník. S povolením cisára Ferdinanda postavil v Hertníku štvorvežatý kaštieľ s opevnením a vstupnou bránou. Stavba bola dokončená v roku 1563 a stala sa miestom detských rokov jeho detí.

 

Do Hertníckeho panstva patrili obce Hertník, Osikov, Lukov, Livov, Kríže, Šiba a Hervartov. Forgáčovci využívali bohatstvo okolitých lesov na ťažbu stavebného dreva, zakladali vodné píly, papierne, organizovali výrobu šindľov a pálili drevené uhlie.

 

V neskoršom období začali aj s výrobou skla. Poslednou bojovou akciou Šimona Forgáča bola bitka s Turkami pri Mezökeresztesi v roku 1596, kde velil časti vojska. Rokom 1598 sa uzatvára životný príbeh muža – bojovníka. To sa už Šimon Forgáč z Hertníka nepohol. Staré a zoslabnuté telo však v sebe skrývalo stále sviežeho ducha.

 

 

V posledných mesiacoch života sa o Šimona staral jeho najmladší syn Michal. Šimon zomrel na vtedajšiu dobu vo vysokom veku 72 rokov dňa 20. septembra 1598 vo svojom hertníckom kaštieli. Forgáča pochovali v hrobke tamojšieho dreveného kostola. Tu mu dali synovia vyhotoviť peknú renesančnú náhrobnú tumbu z červeného mramoru.

 

V neskorších storočiach bola rozobraná a jej poškodená vrchná platňa bola osadená do steny kostola, ktorý dal ešte v roku 1607 postaviť Šimonov syn Žigmund.

 

Šimon I. Forgáč je tu zobrazený ako reliéfna postava rytiera v životnej veľkosti „ s odťatým nosom“ v brnení. Práve v týchto dňoch si pripomíname 420. výročie jeho úmrtia.

 

A kto je autor tejto knihy? RNDr. Miroslav Eliáš je rodák zo Šurian, kde aj žije. Je absolventom Katedry ekomuzeológie Fakulty prírodnych vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, detašované pracovisko v Banskej Štiavnici. Je zakladateľom Mestského múzea Šurany a realizátorom stálej expozície Múzea rodu Forgáč v kaštieli Jelenec pri Nitre. Aktívne sa zapája do kultúrno-spoločenského života mesta Šurany.

 

Do nášho knižničného fondu nám venoval zopár svojich publikácií. Pre milovníkov dávnej histórie a trochu aj našich regionálnych dejín to bolo príjemné stretnutie s obohatením o nové vedomosti. Aj táto publikácia bude k dispozícii našim čitateľom.