Bardejov by mal byť konečne nezávislý

 

 

Dnes mám v sebe už omnoho viac pokory a usporiadané hodnoty. Dnes sa aj ja dívam na mladých ľudí úplne inak. Najmä odkedy som ja sám otcom. Pre svoju rodinu robím maximum. Je pre mňa najvyššou hodnotou a chcem, aby z mojich detí vyrástli dobrí ľudia a aby boli Bardejovčanmi celý život. Nech už ich to v živote „zaveje“ kamkoľvek, aby vedeli kde majú korene a stále mali dôvod sa sem vracať.

 

Ja som sa v Bardejove narodil, vyrástol, žijem v ňom a chcem v ňom zostať. No už ako 41 ročný zrelý človek si zároveň uvedomujem inú vec. Kým som bol mladší, stále som mal pocit, že sa „niekto“ o to mesto postará. Že to ide na nejaký zotrvačník.

 

 

Že to nie je moja vec. Hnevalo ma veľa vecí, no mal som pocit, že nie je v mojej moci ich zmeniť. Že je to jednoducho tak a je to súčasť politiky. Tak ako konštatujú všetci, ktorí pozerajú na kauzy v televízii a napokon iba mávnu rukou.

 

Hnevalo ma, keď sa mi mladý kamarát sťažoval, že sa sťahuje do Prešova, lebo v Bardejove idú byty za takú istú cenu a tam aspoň bude mať bližšie do roboty. Hnevalo ma, keď deti z našej ulice chodili zablatené do školy, lebo mesto za tie roky nedokázalo natiahnuť jeden asfaltový pás.

 

Hnevala ma nepokosená tráva, ľudoprázdne námestie, alebo benzínka, ktorá zrazu vyrástla ľuďom pod oknami. Ako sa k zmluvám robia dodatky, aby cena obyčajného chodníka bola napokon omnoho vyššia, než sa napísalo v novinách. Áno, hnevalo ma, keď som počúval ako sa tu v meste prideľujú zákazky, ako si to tu niektorí pletú so súkromným biznisom.

 

A potom som si uvedomil jednu vec. Mám rád svoju prácu, no mám rád aj svoje mesto. Mesto, ktoré je na jednej strane krásne, no na druhej má aj svoje tmavé zákutia. A všetko, čo potrebujeme na ich odstránenie je zdravý rozum.

 

Ak nemám koho voliť, musím reálne zvážiť svoje schopnosti a kandidovať. Zmena nenastane tak, že budeme nadávať a neurobíme nič. Zmena nastane, ak všetci priložíme ruku k dielu a prestaneme počúvať nezmyselné reči, ktoré sa snaží vedenie mesta natlačiť najmä starším ľuďom do hláv. Že tu treba niekoho so skúsenosťami, s praxou...

 

 

Bardejov už roky volá po zmene. Ak zostanete 10. novembra doma, tá zmena nenastane. Všetci, ktorí pociťujeme nespokojnosť by sme mali vstať a nahlas povedať, že je tu už potrebná generačná výmena.

 

Nastaviť mestu nový trend, vdýchnuť mu život, pripraviť stratégiu na nasledujúce roky. Pripraviť ho pre budúcnosť a pre všetky generácie. Musíme zastaviť masívny odchod mladých z mesta. Vrátiť život nielen do centra, ale aj na sídliská. Vyjsť v ústrety mladej generácii, ktorá tu pracuje a platí dane, pomôcť slabším ale aj seniorom, ktorí si zaslúžia našu úctu.

 

Prestaňme sa hrať na politiku. Sme malé mesto a nemôže nám vládnuť nejaká strana v Bratislave. Takmer všetci sa vzájomne poznáme a ak sa tu chceme mať lepšie, všetci môžeme pridať ruku k dielu. Názorom, nápadom, nadšením.

 

Nie som politik, som človek z praxe. Nikdy som nebol primátorom, preto túto prax nemám, no nechýba mi. Mám inú výhodu. Dokážem sa uživiť aj bez primátorského platu a moje slovo je slovo chlapa. Dospelého a odhodlaného.