O čom sú Vianoce? O darčekoch?

 

 

Možno sú ešte aj dnes darčeky vyjadrením lásky, mož­no len vianočným gýčom, alebo len zápla­tou, ktorá má udržať naše vzťahy pokope. A možno sú len útekom pred pocitom viny, že sme celý rok zanedbali toho druhého.

 

Darčeky veľa rozprávajú o nás, o našom srdci. Vyvrcholením Vianoc je chvíľa, keď obdaru­jeme tých druhých. Ich tváre žiaria, ak dostali to, po čom túžili, alebo vidíme ich sklamanie, keď sme netrafili ten správny darček. Vianoce tak trochu zakryjú pravdu, bolesť a samotu mnohých uprostred hry na lásku.

 

 

Vianoce sú o dare a Darcovi. O skutočnom dávaní. V našom dávaní môžeme zazrieť niečo z toho, ako Boh dáva. On naozaj dáva z lásky, dáva to najvzácnejšie, dáva ten najväčší dar, dáva čo miluje.

 

Tu spoznávame, čo je to skutočné dávanie. Dávanie srdca. Aká je však pravda o našom dávaní? Dávame stále väčšie a drahšie dary. Ale lásky je neja­ko menej.

 

Mnohé dary nie sú prejavom lásky, ale majú lásku nahradiť. Kúpime deťom a manželke všetko, ale nedáme im to naj­dôležitejšie pre nich. Nás. Nás rodičov, otca a matku. Nás manželov. Viac času strávime pri nakupovaní darčekov, ako s tými, koho chceme obdariť.

 

Zabudli sme, že ten najväčší dar je, keď dávame seba tomu druhému v skutočnej nesebeckej láske. Láska sa neukrýva vo veciach, ale v bytí tu pre blízkych. Dávame často naše peniaze, ale nie seba. Sme obrovskými dlžníkmi.

 

Dlžíme tým druhým svoj čas, záujem, nehu a lásku. Dlžíme seba. Darčeky sa tak žiaľ stávajú náhradou lásky, nie prejavom lásky. Dlh chceme splatiť, alebo vynahradiť darmi. Dary však nikdy nenahradia lásku.

 

My dávame naše prostriedky, ale nedávame seba. Aká je pravda o Božom dávaní? On dáva to najvzácnejšie čo má. Nie len dar. Vo svojom dare dal seba. Darom je on sám. Boh nám daroval sám seba v Pánovi Ježišovi. To je ten najväčší dar pre nás.

 

 

Ako prijímame ten jeho dar? Ako sa tvárime pri tomto najväčšom dare Vianoc? Vianoce sú o Ježišovi. Máme radosť z neho? On je centrom týchto dní. Boh dokázal svoju lásku k nám v tom najväčšom dare pre nás. Dal to najvzácnejšie čo mal. Svojho syna. Jediného a milovaného. Takto Boh dáva. Dáva všetko, dáva seba. Takú cenu má jeho dar. Takou láskou nás miluje. Dal nám seba.

 

Preto Vianoce hovoria o veľkej Božej láske. Hovoria o tom, ako nás nikto nikdy nebude milovať. On je Boh s nami. Už nikdy nemusíme byť sami. Boh nám dokonalé rozumie. On sa nám stal blízky. On stojí pri nás, i keď vie kto sme.

 

Boh vie, aké je to na našej strane. Kráčal v našich topánkach. Vie, aké je to byť člove­kom. Pozná to osobne. Aj keby nás všetci opustili, Boh nás nikdy neopustí.

 

 

Byť bez Boha, to je tá najväčšia osamelosť človeka. Ježiš prišiel, aby sme vedeli, ako sme veľmi milovaní. Dal i dôkaz lásky, keď za nás zomrel. Pre ľudí, ktorí pre svoje zlo a sebectvo, pre svoj hriech nie sú hodní jeho lásky.

 

Jeho život za náš život je dôkazom jeho lásky k nám. Jeho láska k nám je láskou až za hrob. Už nikdy nemusíme byť sami. On aj tebe dáva seba. Dal ti všetko.

 

Najvzác­nejší dar. Čo mu dáš ty? Daj mu aj ty seba. Svoj život, taký aký je. Bez Ježiša Krista nie sú pravé Vianoce. Vianoce sú o Bohu, ktorý túži po vzťahu lásky s tebou. Ponúka seba. Ako odpovieš na jeho ponuku? Prijmeš ho, alebo odmietneš? Požehnané Vianoce.

(15:53, M. Uhriňák)