Daj si kávu v Magure

 

 

Tá kávová tekutina skončila v umývadle, kde sme vtedy umývali zuby aj riad a chladili víno. Čo by na to dnes povedali dámy z hygieny? Kelímok som hodila do ešte neseparovaného odpadu. Teraz by ma pri tom určite niekto odfotil a zavesil na instagram s titulkou o neekologickej mládeži.

 

Div sa svete, skúšku z matiky som urobila aj bez tej „kávy“, čo považujem za jeden z mojich najväčších životných úspechov, lebo doteraz mám problémy s malou násobilkou a fakt neviem, aký význam majú integrály a derivácie v bežnej praxi.

 

Bolo to so mnou ťažké. Nepila som kávu, ani pivo, ani na cigu sa so mnou nedalo. Nechápem, že som sa na intráku udržala v tej najlepšej partii EVER.

 

Môj život aj po výške plynul bez kávy ďalej a ja som žila v sladkej nevedomosti, že pripravovať kávu hosťom a nepiť ju, je úplne v pohode. Nenašiel sa žiaden „čo-na-srdci-to-na-jazyku“, ktorý by mi povedal, že to nie je normálne. Dokonca ani Anka, ktorá ma v Prešove zasväcovala do tajov baristiky. Zrejme vo mňa verila, lebo mi povedala, že raz budem blahorečiť aj tú 100% arabicu, ktorú som vtedy takmer vypľula.

 

Zatiaľ to teda ešte nedávam ani s cukrom a mliekom – kvašné jak fras – ale urobila som výrazný pokrok. Dnes som v leveli zvanom „barz paradna“ a už viem, že je oveľa príjemnejšie komentovať neprítomnú kamošku, keď popíjam kapučínko a nie nejaký gumi džúsik.

 

A nedvíhajte obočie – teraz sa bavíme o stretkách, keď som autom. Keď sa pije víno, všetky kamošky sú prítomné. Tento text chce byť pozvánka na kávu nie len pre tých, ktorým som x rokov vravela „Ja kávu nepijem“, ale pre všetkých, ktorí už dávno pochopili, že aj zlý deň s kávou je lepší ako dobrý deň bez nej.

 

No tak…priznaj sa, že to potrebuješ. Daj si kávu. DAJ SI KÁVU V MAGURE. Môj úsmev máš zdarma.

(18:11, penzionmagura.sk)