Bardejovčan Michal Kovaľ sa dostal až do švajčiarskeho CERN-u

5817x
13. August 2019
Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE
Michal Kovaľ - výskum mikrosveta
Michal Kovaľ
 
Michal Kovaľ má 31 rokov, pochádza z Bardejova a vyštudoval Fakultu matematiky, fyziky a informatiky na Univer­zite Komenského v Bratislave. Už počas štúdia sa začal špecializovať na oblasť fyziky elementárnych častíc, pričom sa zapojil do projektu v laboratóriu CERN nachádzajúcom sa pri Ženeve vo Švajčiarsku.
 
Od roku 2016, po ukončení dokto­randského štúdia, pracoval v CERN-e až do mája tohto roku. Od júna už pôsobí na Karlovej univerzite v Prahe.
 
Kto alebo čo vás motivovalo k vášmu povolaniu?
 
Už počas základnej a strednej školy som sa zúčastňoval rôznych prírodovedných olympiád a súťaží, pričom fyzika a matematika boli mojimi obľúbenými predmet­mi. Vďačný som najmä profesorovi Petro­vi Bubákovi, ktorý mi venoval veľa času počas prípravy na fyzikálnu olympiádu.
 
Čo bolo vašou pracovnou náplňou?
 
Mojou hlavnou náplňou bola analýza dát experimentu NA62, tiež som bol zodpovedný za jeden z detektorov experimentu a kvalitu dát, ktoré sa produkovali. Čím bol váš výskum výnimočný? NA62 je unikátny experiment vo svetovom meradle, keďže skúma veľmi zriedkavé procesy na úrovni elementárnych častíc, ktoré majú potenciál poskytnúť prelomové objavy.
 
Čo je praktickým cieľom výskumu?
 
Výskum v CERN-e je v prvom rade základ­ný výskum, ktorého cieľom je rozšíriť a spresniť naše poznanie fyzikálnych zákonov. Samozrejme, že vedľajším pro­duktom výskumu sú aj technológie, ktoré si nachádzajú uplatnenie aj v praxi.
 
Čo by ste odporučili Slovákom, ktorí by chceli robiť to, čo robíte vy?
 
Moje povolanie vedca – fyzika vyžaduje v prvom rade vzdelanie a preto by som rád povzbudil najmä mladých žiakov a študetov, aby sa nebáli ísť študovať prírodné a technické predmety.
 
Čo je na vašej práci najhoršie a naopak, čo najlepšie?
 
Najlepšie je to, že ma práca napĺňa a baví, nikdy nie je nudná a zároveň je zmysluplná. Najhoršie je na nej to, že v niektorých obdobiach (napríklad keď bol náš experiment aktívny a naberal dáta) bolo potrebné pracovať viac než len osem hodín denne a voľného času mi veľa neostávalo.
 
Ako si vysvetľujete masívny odliv najlepších vedcov zo Slovenska?
 
Vo všeobecnosti je dobré, ak vedci odchádzajú na istý čas do zahraničia, kde môžu nadobudnúť cenné skúsenosti, ktoré nemali šancu získať vo svojej domovskej krajine. Problémom je, ak sa len veľmi malá časť vedcov zo zahraničia vracia naspäť aj so získanými skúsenosťami, čo je, bohužiaľ, aj prípad Slovenska. Jedným z hlavných problémov je, že vedeckí pra­covníci a učitelia sú veľmi slabo ohodnotení a často sú podmienky na výskum neporovnateľne lepšie v zahraničí.
 
Skúsite teda pre laikov zjednodušene povedať, na čom ste v CERN-e pracovali?
 
Ja osobne som pracoval na analýze dát z experimentu NA62. To v praxi znamená, že som programoval špecifický softvér, ktorý čítal veľké množstvo dát, v ktorých sme hľadali zaujímavé udalosti zachytené v detektoroch častíc. Tieto udalosti sme potom štatisticky vyhodnocovali a mera­nia fyzikálne interpretovali. Merania sme následne zhrnuli v odborných článkoch a prezentovali na vedeckých konferenciách.
 
Už ste nejaké výsledky publikovali?
 
Áno, už viacero meraní, na ktorých som sa podieľal, boli publikované v zahraničných vedeckých časopisoch.
 
Ako často sa vraciate do svojho rodiska?
 
Na návštevy k rodičom do Bardejova zvyk­neme prísť aj s rodinou raz alebo dva krát do roka.
(18:00, V. Novák)
 
Diskusia
Pridať komentár