Zo zápisníka emigranta

1885x
03. September 2019
Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE 
Zo zápisníka emigranta
Ostať alebo odísť z Bardejova? 
 
Rozhodnutie vysťahovať sa z Bardejova za oceán na miesto, kde nepoznáte takmer nikoho, neovládate poriadne jazyk, nemáte tam prácu ani bývanie, nerobíte každý deň. Úprimne povedané, jediný spôsob, ako také rozhodnutie viete spraviť, je neznalosť toho, čo vás na druhej strane čaká.
 
Zároveň potrebujete byť dostatočne mladý optimista, aby vaša odvaha bola nafúknutá nedostatkom životných skúsenosti. Prvý pot ma oblial, keď som sedel v rozbiehajúcom sa lietadle na runway smerom severná Amerika. Bolo to tým, že som si uvedomil, že z rozbehnutého vlaku, pardon lietadla, sa už vyskočiť nedá.
 
Prvé dojmy
 
Dodnes si pamätám ten pocit, keď sme vystúpili z lietadla a stali na letisku v severo-americkej metropole. Všetko, čo sme mali, sa zmestilo do štyroch cestovných tašiek. Všetko, čo sme poznali, bolo iné. Iné autá, domy, iní ľudia a ich správanie, iná reč, iné kľúče, iné vône, všetko. Aj vaše meno znie v angličtine inak. Iné vône ma asi zarazili najviac.
 
Netušil som, že severná Amerika ešte aj páchne inak. Najväčší psychologický dopad prežívate, keď zistíte, že všetko začínate odznova. Všetko pekne a od začiatku. Kvalifikáciu, vzťahy, ešte aj blbý vodičský preukaz si musíte robiť nanovo. Vedel som, že budem začínať od nuly. Akurát som si neuvedomil, že v severnej Amerike nemajú stupne Celzia, ale Fahrenheit stupnicu s nulou podstatne nižšie. Tu som sa trochu prerátal. Áno, to som zabudol, ešte aj merné jednotky majú iné.
 
Dobre, o niekoľko mesiacov ste z najhoršieho von. Prenajímate bývanie, máte prácu a pretrvávajúce ambície. Asi tak po roku a pol máte toho plné zuby. Prvotné nadšenie z vás opadlo. Ešte stále nie ste ani len blízko úrovne, kde ste boli predtým ako ste sa odsťahovali z Bardejova.
 
Ťažké začiatky
 
Pri každom telefonickom rozhovore v práci napínate ucho a zviera vám žalúdok, aby ste všetkému rozumeli. Máte pochybnosti, či ste sa správne rozhodli. V slabej chvíľke sa pýtate sám seba: prečo som na Slovensku neprivatizoval?
 
Aha, nepoznal som nikoho vo vláde a som blbec čestný. V severnej Amerike ešte nič neznamenáte a na Slovensku už nič neznamenáte. Hrozivé psychologické vákuum. V racionálnych chvíľkach si poviete, nevzdám to po dvoch rokoch. V skutočnosti je to len obava o váš obraz neúspešného navrátilca. O pár rokov neskôr sa začínate dostávať na úroveň, kde ste boli pred piatimi rokmi. Máte už auto, kvalifikáciu, serióznu prácu. Práve ste si kúpili prvý dom na hypotéku. Poznáte zopár dobrých ľudí. Tohto roku ste si už dovolili aj prvú dovolenku do teplých krajín. To bol zážitok. No, nejako to tu vydržíme.
 
Strih o ďalších 5 rokov neskôr. Skoro idylka. Staráte sa už o svoje deti. Príjem, o ktorom sa vám pred desiatimi rokmi ani nesnívalo. Môžete si dovoliť častejšie chodiť na Slovensko k rodine. A nie je to len rodina, čo vás ťahá naspäť. Sú to všetky tie vône, ktoré vám v severnej Amerike nejako tak chýbajú. Všetky vaše spomienky z detstva, mladosti. A vzťahy, kultúrna blízkosť.
 
Chýba rodina 
 
Rodina však chýba aj inak. Deti nemajú možnosť stráviť čas s dedkom, babkou. Dedko a babka nemôže pomôcť s deťmi, keď si potrebujete niečo vybaviť, ísť do práce. Nechali ste ich za oceánom.
 
Dobre, pestúnka pomôže. Na chvíľku sa zamyslíte. Počkaj. Je pravda, že tu zarábam 10 krát viac ako na Slovensku, ale nie je to náhodou tak, že tu aj podstatne viac miniem? Daň z nehnuteľnosti - toľko čo som zarobil v Bardejove za rok. Čo ostatné výdavky?
 
Zažehnáte panický záchvat a nejako sa upokojíte. Poviete si, niečo si dosiahol a nemusel si sa ako chameleón podvoliť nezmyselným pomerom, ktoré doma pretrvávajú. Navyše máš predsa skúsenosti a zážitky, ktoré by si sedením doma nezískal. A finančnú slobodu. Tú si uvedomíte o ďalších desať rokov neskôr. Čo s ňou? Pripravený na novú výzvu. “Nie je všetko o peniazoch,” hovorím kamarátovi. “Áno, ale to hovoria len ľudia, čo ich majú,” pokračuje v rozhovore. “Ako sa vlastne máš?” pýta sa. “Mám sa dobre. Tak mi treba,” odpovedám.
 
Občas sa vraciam k tomu, či je lepšie byť malá ryba vo veľkom rybníku, alebo veľká ryba v malom rybníku. Vyskúšal som si obidve. Ani jedno časom neuspokojuje. Môže to súvisieť s mojou povahou. Začínam veriť tomu, že pre správne odpovede sa potrebujete pýtať správne otázky. Najlepšie je žiť tam, kde vás veľké ryby nechcú zožrať a spolu s ostatnými rybičkami môžete robiť čo vás baví, nech je to v akomkoľvek rybníku s čistou vodou, ak taká niekde existuje.
(10:38, MM)
Diskusia
Pridať komentár