V kúpeľoch sa konajú Bardejovské Hildebrandové gastroenterologické dni

 

 

Aj nové diagnózy sú témou celoslovenského kongresu špecialistov - XXXIII. Bardejovských Hildebrandových gastroenterologických dní, ktorý sa koná 19. – 21.9. v Bardejovských Kúpeľoch.

 

SIBO je klinický syndróm charakterizovaný zvýšeným počtom alebo osídlením hornej časti tráviaceho traktu abnormálnym typom baktérií. K bakteriálnemu prerastaniu dochádza pri poruche ochranných mechanizmov tráviaceho traktu. Nadmerné osídlenie tenkého čreva baktériami môže spôsobovať poškodenie steny čreva a jeho funkcie.

 

Vo všeobecnosti je horná časť gastrointestinálneho traktu považovaná za sterilné prostredie, i keď sa vie, že v tejto oblasti sa predsa len nachádza malé množstvo rôznych baktérií. Tieto baktérie žijú v symbióze s ľudským hostiteľom. Tento vzťah je potrebný pre normálne fungovanie tráviacich procesov, imunitu a vývin čreva. Pri ochorení SIBO sa črevná flóra horného tráviaceho traktu podobá na flóru zdravého hrubého čreva. 

 

 

Ak človek trpí častými alebo dlhodobými bolesťami brucha, plynatosťou, kŕčmi, hnačkami alebo zápchami a často aj zvýšenou únavou, môže ísť o prejavy SIBO. Baktérie osídlené v tenkom čreve môžu spotrebovávať živiny, ktoré potom organizmu chýbajú. Pri pokročilejšom štádiu ochorenia dochádza k rôznym formám hypovitaminózy, k anémii, nedostatku vitamínu B12, A, D, železa a iných vitamínov a živín. Baktérie môžu produkovať škodlivé toxíny, ktoré spôsobujú hnačky a chudnutie. Nadmerné množstvo anaeróbnych baktérií môže spôsobovať aj neurologické a kognitívne syndrómy ako aj nočnú slepotu alebo tetániu.

 

 

„Pri akýchkoľvek dlhodobých problémoch s tráviacim traktom je nutné navštíviť odborníka – gastroenterológa“, hovorí Prof. MUDr. Tibor Hlavatý, PhD, vedúci sekretár Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti.

 

„Len skúsený lekár s možnosťami rôznych diagnostických metód môže spoľahlivo odlíšiť SIBO od iných vážnych ochorení s podobnými prejavmi, napríklad IBD alebo potravinových intolerancií,“ dodáva Hlavatý.

 

 

Okrem základných diferenciálnych metód sa SIBO diagnostikuje aj pomocou tzv. dychového testu, ktorý sa používa s cieľom merania vedľajších produktov metabolizmu črevných baktérií (vodík, metán). Baktérie vo zvýšenej miere metabolizujú nutrienty prichádzajúce zo žalúdka po najedení a výsledkom ich metabolizmu je produkcia plynov, ktoré sa vstrebávajú do krvi a sú vydychované.

 

Pri testovaní sa sleduje a meria množstvo vydychovaného vodíka alebo metánu po podaní definovaného množstva glukózy alebo laktulózy.

 

 

Príčinou SIBO sú často choroby tráviaceho traktu, ale aj iné ochorenia, ako cukrovka (až 40 % pacientov s diabetom má chronickú hnačku spôsobenú SIBO), cirhóza pečene, alkoholová choroba pečene, chronická pankreatitída, chronická obličková choroba, imunodeficity rôzneho druhu, onkologické choroby, hematologické ochorenia. SIBO často sprevádza pacientov s celiakiou alebo Crohnovou chorobou.

 

Ďalšími príčinami môžu byť lieky, stravovacie návyky alebo extrémne diéty. Taktiež chirurgické zákroky na žalúdku a hornom tráviacom trakte vedú často k SIBO.

 

 

„Liečba SIBO sa zdá byť jednoduchá, ale v skutočnosti je pomerne náročná, pretože diéta a ordinované lieky nemusia ihneď zabrať“, hovorí MUDr. Martin Janičko, PhD.Základom liečby SIBO je antibiotická liečba, podstatou ktorej je úprava črevnej mikroekológie s následnou úľavou od príznakov. Do 90-tych rokov minulého storočia sa používali hlavne širokospektrálne systémové antibiotiká.

 

 

Od 90-tych rokov sa v praxi odporúčajú neabsorbovateľné antibiotiká s minimálnymi nežiaducimi účinkami, ktoré nezvyšujú rezistenciu na enterobaktérie. „Prognóza SIBO je dobrá, ale záleží predovšetkým od zmeny životného štýlu a pridružených ochorení. Ochorenie nie je infekčné, ale opakovane sa u pacienta môže vracať“, dopĺňa MUDr. Janičko. 

 

 

Aj na túto otázku nám dávajú odpoveď XXXIII. Bardejovské Hildebrandove gastroenterologické dni ako jeden z mnohých odborných medicínskych kongresov. „Práve tento kongres s celoslovenským dosahom bude plný zaujímavých kazuistík a medicínskych problémov, ktoré prinesú našim lekárom najnovšie poznatky z oblasti gastroenterológie“, hovorí MUDr. Mária Zakuciová, organizátorka podujatia.

 

 

Vzdelávanie lekára nekončí prakticky nikdy. Ukončenie štúdia medicíny na získanie licencie na vykonávanie lekárskej praxe nestačí. „Lekári sa musia aj po skončení školy sústavne vzdelávať, ukladá im to zákon. Okrem štúdia na získanie atestácie zo špecializačného odboru sa musia lekári pravidelne zúčastňovať odborných podujatí, školení, seminárov či kongresov, zahraničných vzdelávacích podujatí, písať odborné publikácie, alebo prednášať na odborných podujatiach, kde získavajú potrebné kredity na udržanie svojej licencie. Navyše takmer dennodenné samoštúdium je u špičkových odborníkov samozrejmosťou,“ hovorí Prof. MUDr. Tibor Hlavatý, PhD., vedecký sekretár Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti.

 

Za 5 rokov by tak mal lekár absolvovať v priemere 25 podujatí. „Medicína je o celoživotnom vzdelávaní, len tak môžu lekári držať krok so svetovou medicínou a byť špičkami vo svojom obore,“ dodáva Prof. Hlavatý.

 

 

V súčasnosti si pacient môže vybrať zo širokých možností licencovaných zdravotníckych zariadení, súkromných aj štátnych gastroenterologických ambulancií a kliník licencovaných lekárov, avšak trh ponúka aj služby rôznych poradcov a neatestovaných lekárov, ktorí nespĺňajú kritériá na vykonávanie lekárskej praxe.

 

Najjednoduchší spôsob ako si preveriť, či lekár má licenciu na vykonávanie lekárskeho povolania a teda má potrebnú odbornú kvalifikáciu a vzdelanie, je nahliadnuť do verejne prístupného registra lekárov Slovenskej lekárskej komory. Vykonávanie povolania lekára na území Slovenskej republiky je podmienené zápisom do tohto registra.

 

 

 

Medzi podmienky zápisu patrí odovzdanie dokladov o odbornej spôsobilosti, ďalšom vzdelávaní, sústavnom vzdelávaní a odbornej praxi.

 

Slovenská gastroenterologická spoločnosť (SGS) je kolektívnym členom Slovenskej lekárskej spoločnosti. SGS SLS je odborno-vedecká lekárska spoločnosť, ktorej hlavným poslaním je rozvoj slovenskej gastroenterológie, prenos najnovších odborných poznatkov do vzdelávania a praxe, podpora výskumu ako aj iniciovanie pozitívnych zmien v starostlivosti o pacientov. Združuje 510 členov, prevažne lekárov-gastroenterológov, lekárov príbuzných špecializácií, odborných gastroenterologických sestier a iných zdravotníckych pracovníkov.

 

 

V rámci SGS pracuje niekoľko sekcií a pracovných skupín, z ktorých najväčšie sú endoskopická sekcia, onkologická sekcia, sekcia pediatrickej gastroenterológie, pracovné skupiny pre črevné zápalové ochorenia, skríning kolorektálneho karcinómu a celiakiu.

 

V súčasnosti sa SGS aktívne podieľa v rámci Národného onkologického programu na realizácii národného skríningu kolorektálneho karcinómu a v rámci tohto projektu sa usiluje o rozšírenie preventívnych kolonoskopických vyšetrení najmä v rizikových skupinách a zlepšenie kvality a komfortu kolonoskopických vyšetrení.

 

 

Doc. MUDr. Martin Huorka, CSc, gastroenterológ, prezident SGS SLS

Prof. MUDr. Tibor Hlavatý, PhD., gastroenterológ, vedecký sekretár SGS SLS

MUDr. Martin Janičko, PhD. hepatológ, internista

MUDr. Mária Zakuciová, gastroenterológ

(14:10, red)