Rozhovor s Jaroslavom Karahutom, kandidátom za poslanca do NR SR

1486x
25. Február 2020
Tento článok vyšiel v našich novinách
 
Jaroslav Karahuta: Horný Zemplín je jedným z klenotov Slovenska a má všetko, po čom iné regióny iba snívajú
Jaroslav Karahuta kandiduje za hnutie SME RODINA s číslom 16
 
Kandiduje do NR SR za hnutie SME RODINA s číslom 16. Chce predovšetkým zastaviť vyľudňovanie Horného Zemplína, zlepšiť kvalitu života bežným ľuďom, obnoviť po­travinovú sebestačnosť a podporiť rozvoj vidieka. Jaroslav Karahuta nám v rozhovore prezradil viac o tom, ako si to predstavuje v praxi.
 
Povedzte niečo o sebe a čím vás zaujal práve Horný Zemplín?
 
Pochádzam z dediny, z Vyšnej Šebastovej neďaleko Prešova, čiže z centra Šariša. Už ako dieťa som s rodičmi trávil veľa víkendov práve na Hornom Zemplíne. Naše nedele sme trávili buď na Domaši alebo v Bardejovských Kúpeľoch, milovali sme hanušovskú a strážsčanskú zmrzlinu a asi nebol rok, aby sme aspoň 2-3 krát nenavštívili Duklu a Svidník. So spolužiakom som chodieval k jeho rodičom do Stariny a pamätám si, aký bol smutný, keď sa museli po napustení nádrže odsťahovať do Sniny. A nezmenilo sa to ani v dospelosti. A aj dnes, vďaka rodine a priateľom, som na Hornom Zemplíne nie­koľkokrát za mesiac.
 
Kandidujete do NR SR za hnutie SME RO­DINA. Presadzujete model potravinovej sebestačnosti a rozvoja vidieka. Prečo práve s Borisom Kollárom?
 
Celý môj študentský, ale aj pracovný život je spojený s témami poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Mám ukončenú strednú priemyselnú školu potravinársku a Univerzitu veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Môj profesionálny život je od roku 1986 prepojený s produkciou potravín, rastlinnou aj živočíš­nou výrobou.
 
Mojím mottom je Potravinovo sebestačný štát - ekonomický rastúci vidiek a zdravý potravinový reťazec. S Borisom Kollárom sa poznám od vstupu do hnutia SME RODINA v roku 2015. A prečo práve s ním? Predovšetkým preto, že od prvého stretnutia mi dal priestor slobodne rozvíjať témy poľnohos­podárstva a potravinárstva, až sa stali jednou z najdôležitejších priorít hnutia.
 
Hnutie SME RODINA v rámci svojho voleb­ného programu POMOC RODINÁM 2020, predstavilo svoje priority aj v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Aké sú vaše ciele a aké riešenia ponúkate svojim voličom?
 
Naše programové priority a ich riešenia sme počas posledných rokov predstavova­li v rámci našich výjazdov a na stretnutiach s občanmi takmer po celom území Sloven­skej republiky. Náš program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sme tvorili od roku 2016. Cieľom stratégie hnutia SME RODINA je súbor takých riešení a opatrení, aby sme do roku 2030 dosiahli ekonomické a produkčné výsledky na úrovni priemeru štátov EÚ, aby vidiek začal plniť svoju spoločenskú, sociálnu, ekonomickú, environmentálnu a klimatickú funkciu a aby sa z vidieka stalo skutočné a plnohodnotné miesto pre život.
 
Ktoré sú vaše hlavné priority v oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva a regionálneho rozvoja?
 
1. potravinová sebestačnosť, podpora pro­dukcie potravín a budovanie kapacít na ich spracovanie
2. obnova a rozvoj produkčných, mimo pro­dukčných, klimatických a environmentálnych funkcii vidieka
3. pomoc a podpora mladým, malým a stred­ným poľnohospodárom a potravinárom, legislatívne opatrenia pre budovanie a roz­voj rodinných fariem, generačná obmena v oblasti ľudských zdrojov, technického a technologického stavu agro-potravinárske­ho priemyslu
4. ekonomická stabilita rezortu, zlepšenie produkčných a ekonomických ukazovateľov agro-potravinárov
5. ochrana pôd a vlastníckych práv k pôde
 
Akým spôsobom chcete dosiahnuť naplne­nie svojich priorít?
 
Našim prioritám prispôsobíme všetky opa­trenia v rámci I. aj II. piliera a štátnej pomo­ci. Odstránime všetky náznaky korupčných riešení, zvýšime transparentnosť poskyto­vania dotácii a štátnej pomoci a primárne budeme podporovať v rámci rozvoja vidie­ka produkciu potravín, nie mulčovanie ale­bo pestovanie repky a kukurice na biopalivá na vývoz.
 
A samozrejme musíme zabezpečiť prístup k pôde a podporiť všetky start-upy, ktoré na vidiek prilákajú viac mladých a šikovných ľudí. Súčasne podporíme lokálne trhy a predaj z dvora, aby mohli realizovať svoju produkciu a poskytovať svoje služby aj miestni farmári a potravinári. V rámci potravi­novej sebestačnosti je treba urobiť čo najviac, pretože naša krajina má potenciál uživiť všet­kých občanov Slovenskej republiky, dokonca aj v krízových situáciách.
 
Akým spôsobom chcete dosiahnuť naplne­nie svojich priorít na Hornom Zemplíne?
 
Podporou rozvoja zemiakarstva, ovocinárstva, živočíšnej výroby a ich spracovania do polotovarov a hotových výrobkov. Toto je jedna z mála ciest, ako môžeme dnešným zabudnutým regiónom Horného Zemplína vrátiť ich dôležitosť a dôstojnosť z pohľa­du zabezpečenia potravinovej bezpečnosti štátu. Strategické pre uvedené regióny bude podpora malého a stredného podnikania, rozvoj rodinných fariem, ale hlavne investí­cie do spracovateľských podnikov na spra­covanie surovín vyprodukovaných v Hornom Zemplíne.
 
Sú tu optimálne pôdno-klimatické podmien­ky na to, aby ste dopestovali dostatok zele­niny, ovocia, zemiakov a ostatných potravín mierneho klimatického pásma. Máte dosta­tok horských a podhorských oblastí, ktoré sú vhodné pre chov hospodárskych zvierat a máte ideálne podmienky pre rozvoj eko­logického poľnohospodárstva a produkcie biopotravín.
 
Máme prejednaný systém dodávok od re­gionálnych producentov, priamo do obchod­nej siete, vrátane super a hypermarketov v zjednodušenom konaní, s krátkou dobou splatnosti faktúr. Musíme však ešte do­riešiť skladovacie, logistické a spracovateľské kapacity, na celoročné dodávky vlastných čerstvých a spracovaných potravín nielen do obchodných sieti, ale aj do reštaurácii, vrátane stravovacích zariadení štátnej a verejnej správy. V rámci podpory rozvoja vidie­ka budeme podporovať aj mimo produkčné funkcie vidieka, aby nám z vidieka ľudia neutekali, ale aby sa vracali späť k svojim rodinám, priateľom a tradíciám, ktoré ich sprevádzali od detstva.
 
 
Ako by ste charakterizovali dnešné poľno­hospodárske podniky? Je správne delenie poľnohospodárov na malých a veľkých?
 
Zdá sa, akoby sa poľnohospodári v Eu­rópe začali deliť. No rozdelenie na malých a veľkých neobstojí, rovnako by nebolo pres­né rozdelenie na dobrých a zlých. Najtrefnejšie snáď bude rozdelenie na tých, ktorým ide iba o peniaze a na tých, ktorí chcú naozaj hospodáriť na pôde a príjmy z podpôr pre nich nie sú prioritou. Aj keď práve táto odlišnosť je trpkým priznaním pravdy. Našim cieľom je v horizonte roku 2030 dosiahnuť, aby pomer veľkých podnikov k malým – podľa výmery – bol vyvážený. Za optimálny považujeme pomer 60:40.
 
Horný Zemplín patrí medzi najchudobnejšie regióny na Slovensku, s vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou priemer­nou mzdou. Dá sa to ešte zmeniť? Veď iba z Prešovského kraja odišlo v minulom roku viac ako 8 000 ľudí.
 
Ľudia a hlavne mladí, odchádzajú za prácou ďaleko od svojho rodiska iba preto, aby dokázali ekonomicky uživiť svoje rodiny. Horný Zemplín so svojou takmer 12% ne­zamestnanosťou a nízkou priemernou mzdou patrí medzi najchudobnejšie regióny Slovenska.
 
Takmer 30% z celkového počtu ľudí, ktorí opúšťajú z beznádeje našu vlasť, aby mohli slušne vychovávať svoje deti je z Prešovského kraja. Pričom Horný Zemplín má vynikajúce klimatické podmienky na produkciu potravín a produkciu krmív pre živočíšnu výrobu.
 
Čo by za to dali potravinoví tigri z Poľska, ale aj z Nemecka, Francúzska a ďalších štátov, keby mali takéto podmienky na produkciu po­travín. Jedinečnosť tohto regiónu je v tom, že Horný Zemplín má dostatok vody a dostatok slnka, čo je základom pre poľnohospodársku a potravinársku produkciu.
 
Základom je však fungujúca infraštruktúra. Pokiaľ by mala naša vláda skutočný záujem o tento región, tak už dávno sa budu­je diaľničný úsek v dĺžke necelých 50 km z Prešova na Duklu. Veď nám to aj vyplýva z medzinárodného záväzku v rámci projektu Via Carpatia, kde sme sa zaviazali do roku 2025 prepojiť diaľnicou Poľsko a Maďarsko.
 
Toto by bol ten skutočný stimul pre ten­to región a nie trápne výjazdové zasadnu­tia vlády s rozdávaním drobných pre sta­rostov vládnych strán. Vybudovaním pár kilometrov diaľnice by sa určite naštartovali procesy investičnej výstavby logistických a spracovateľských kapacít a taktiež by sa podporil cestovný ruch. Asi ani jeden región nemá taký turistický potenciál ako Horný Zemplín. Máme tu vodné diela, máme tu nádherné vrchy, kúpele a liečivé pramene, Karpatské bukové pralesy, historické drevené kostolíky, čistý vzduch a ideálne klimatické podmienky na oddych a rekreáciu. Viete, ako by to ocenili Poliaci alebo Maďari.
 
Ktoré investičné aktivity by mali byť priori­tou, aby sa výrazne zlepšil ekonomický život obyvateľov Horného Zemplína?
 
Okrem cestnej infraštruktúry je to v prvom rade potravinársky priemysel na spracovanie poľnohospodárskych surovín a potravín mierneho klimatického pásma. Som presvedčený, že investície do spracovania zemiakov by určite veľmi rýchlo zlepšili ekonomické prostredie obyvateľov Svidníka. Okolie Vrano­va má zase ideálne podmienky na produkciu a spracovanie mäkkého ovocia.
 
V takmer celom regióne sú veľmi vhod­né podmienky na pestovanie zeleniny, niektorých druhov ovocia a krmív. Celý región je mimoriadne vhodný pre produkciu eko a bio potravín, rozvoj včelárstva, chov oviec, kôz a dobytka, produkciu ekologického mäsa, eko a bio výrobkov atď.
 
Povinnosťou štátu je vytvoriť ľuďom také podmienky, aby mal hlavne mladý človek možnosť výberu a nebol nútený opúšťať svoju rodinu. Ak bude mať človek možnosť zarobiť si doma, na svojej pôde alebo v regióne, kde sa narodil a kde má rodinu, sám sa rozhodne, či má zmysel odchádzať do zahraničia práve na úkor svojich najbližších.
 
Ale hlavne mu dáme právo voľby a nie ako dnes, keď doslova musí ujsť do sveta, aby slušne žil. V neposlednom rade nesmieme zabudnúť na ozdravenie našej najväčšej ekologickej záťaže na Slovensku a tým sú PCB látky, ťažké kovy a ďalšie, ktoré doslova ohrozujú zdravie a život polovice obyvateľov Horného Zemplí­na. Aj na túto ekologickú katastrofu máme riešenie.
(18:19, inzercia, MVDr. Jaroslav Karahuta. Tím líder pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj hnutia SME RODINA. Kandidát do volieb do NR SR s číslom 16 za hnutie SME RODINA)
Diskusia
Pridať komentár